Význam pohybovej aktivity pre zdravie, prevenciu a liečbu ochorení

Pohyb je jeden zo základných prejavov života, slúžiaci na vykonanie primárych životných potrieb. Za fyziologických okolností predstavuje kostrové svalstvo 30-40% telesnej hmotnosti. Vďaka technickému pokroku a túžbe oslobodiť sa od fyzickej námahy, si človek minimalizoval svoju pohybovú aktivitu. Sedavý spôsob života veľmi negatívne vplýva na zdravie človeka. Vedie k vzniku obezity a s ňou spojených ochorení ako diabetes 2. typu, srdcovocievne, neurodegeneratívne či niektoré onkologické ochorenia.

Zistilo sa, že globálne je nedostatok fyzickej aktivity zodpovedný za 6 - 10 % úmrtí v dôsledku chronických ochorení a predpokladá sa, že zvýšením pohybovej aktivity je možné predísť až 5,3 miliónom úmrtí za rok. Pozoruhodné je, že už minimálna odporúčaná dávka stredne intenzívnej FA (30 minút aspoň 5 dní v týždni) sa spája s 20 – 30 % redukciou rizika celkovej mortality.

Fyzická aktivita je súčtom cielenej pohybovej aktivity (šport, cvičenie) a tzv. NEAT (non-exercise activity thermogenesis), ktorá zahŕňa fyzickú aktivitu spojenú so zamestnaním, prácou v domácnosti či v záhrade.

Pohybovú aktivitu by sme mali začať ráno. Skôr ako ráno vstaneme, ešte na lôžku si uvoľníme a „ponaťahujeme“ končatiny.  Potom sa v stoji rozcvičíme tak, aby sa nám rozprúdila krv. V priebehu dňa sa nám istotne naskytne príležitosť rýchlej chôdze, alebo uvoľnenia namáhavých svalov pri práci za strojom alebo kancelárskym stolom. Vo voľnom čase začíname s nácvikom  vytrvalosti. Vytrvalostné cvičenia (dlhší čas trvania, mierna intenzita) ako chôdza, beh, cyklistika, plávanie na dlhšie vzdialenosti sú základným cvičením potrebným pre zvýšenie našej telesnej zdatnosti. Až po získaní jej určitej úrovne začneme s cvičením iného charakteru. Niektoré počiatočné ťažkosti môže zapríčiniť napr. zlá technika pohybu, tvrdý terén, nevhodná obuv, atď.

Vieme, že na zmenu životného štýlu, treba vynaložiť nemalé úsilie, ale organizmus sa nám odvďačí dobrým zdravím.